„Komplexnosť“ literárnej postavy nie je dôvodom na predlžovanie doby trvania autorského práva 🕵🏻‍♂️

publikované na: 👉 MicroBlog Priateľov EISi 2014.

Na motívy slávneho detektíva Sherlocka Holmesa vzniklo viacero súčasných odvodených diel, pozri audiovizuálne diela BBC, CBS, Warner Bros, ale aj slovenský muzikál. Dávame do pozornosti včerajší rozsudok, ktoré sa venuje dĺžke trvania autorského práva a argumentu o „plochých a komplexných“ literárnych hrdinoch.

Právnou zápletkou je, akým spôsobom bude literárna postava chránená autorským právom, ak sa vyskytovala v sérii diel, z ktorých väčšina je už právne voľná, avšak niekoľko z posledných diel, opisujúcich túto postavu, ešte stále podlieha autorskej ochrane.

Sir Arthur Conan Doyle bol autorom románov a krátkych noviel o fiktívnom detektívovi Sherlockovi Holmesovi a jeho kolegovi doktorovi Watsonovi. Pán Klinger, súčasný americký autor a editor, sa rozhodol vydať zbierku nových príbehov o detektívovi z Baker Street, ktoré čerpajú základné prvky z pôvodných diel. Podľa práva Veľkej Británie sú všetky diela Sira Arthura Conana Doyla v súčasnosti už voľné. Podľa amerického autorského práva, ktoré sa vzťahuje na pána Klingera, je kľúčovým rok 1923. Dielam publikovaným pred 1. januárom 1923 už autorskoprávna ochrana „vypršala.“ Diela vytvorené po tomto dátume ešte právne voľné nie sú.

Väčšina zo „sherlokovských“ diel bola publikovaná v USA pred rokom 1923, čo môže viesť k záveru, že sú vo „verejnej doméne“ a môže ich použiť ktokoľvek bez nutnosti získania licencie. Desať príbehov sira Arthura Conana Doyla bolo publikovaných po roku 1923 a sú stále chránené autorským právom.

Vydavateľstvo, v ktorom Klinger vydal prvý súbor nových odvodených príhod Sherlocka Holmesa, zaplatilo Conan Doyle Estate (patrí dedičom pôvodného autora) za licenciu. Pri príprave druhého dielu to Klinger odmietol a určovacou žalobu sa domáhal, aby súd vyslovil, že príbehy Sherlocka Holmesa, publikované pred rokom 1923, sú voľným dielom, a preto môže používať literárne postavy, ich vlastnosti a ďalšie prvky z týchto diel.

Conan Doyle Estate argumentovala, že postavy Sherlocka Holmesa a Dr. Watsona sa v pôvodnej sérii diel postupne vyvíjali, a preto by sa autorskoprávna ochrana prislúchajúca posledným desiatim príbehom mala vzťahovať na tieto postavy aj v predchádzajúcich dnes už voľných dielach. Fanúšikovia slávneho detektíva by na voľné použitie prvkov zo sherlockovských diel potom museli čakať do roku 2022, keď vyprší ochrana posledného v súčasnosti chráneného diela sira Arthura Conana Doyla.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že ak pôvodný autor série diel využíval rovnaké literárne postavy a niektoré diela zo série sú už autorsky voľné, verejnosť môže používať postavy, zápletky a ďalšie prvky z týchto voľných diel. Ktokoľvek preto môže použiť postavy Sherlocka a Holmesa v nových príbehoch, pokiaľ sa vyhne obsahu desiatich detektívok, na ktoré sa autorské právo ešte stále vzťahuje.

Odvolanie Conan Doyle Estate bolo založené na argumente komplexnosti postáv Sherlocka a Holmesa, ktoré sa vyvíjali aj v posledných desiatich, stále chránených dielach. Zatiaľ poslednú kapitolu tejto ságy pripísal sudca Posner, ktorý sa nestotožnil s návrhom, že literárna postava sa nemôže stať voľnou, pokým jej vývin nie je nejakým spôsobom „kompletný.“

Argument Conan Doyle Estate odmietol ako „agresívny pokus o zosilnenie autorského práva, ktorý by držiteľov práv lákal k vytváraniu ďalších a ďalších variácií predchádzajúcich diel so zámerom udržať si autorské práva.“

🔗 rozhodnutie: 7th Circuit Court of Appeals – „Klinger v. Conan Doyle Estate, Ltd.“